Analýza vybraných perinatologických ukazovateľov v Slovenskej republike v rokoch 2007–2018
Analysis of selected perinatological indicators in the Slovak Republic in the years 2007–2018
Objective: Analysis of perinatal mortality in the Slovak Republic during the years 2007–2018. Methods: Analysis of prospectively collected selected perinatal data in the years 2007–2018. Results: In the year 2007, there were 63 obstetrics units, 51,146 deliveries and that of live births 51,650 in the Slovak Republic. The number of obstetrics units decreased to 51 in the years 2018, the total number of deliveries increased to 57,085 and that of live births increased to 57,773. The total fertility rate in the years 2007–2018 increased from 1.27 to 1.54. The preterm deliveries rate increased from 7.3% in the year 2007 to 8.5% in the year 2010 and decreased to 7% in the year 2018. The perinatal mortality rate decreased from 6.2 in the year 2007 to 4.4 in the year 2017, increased again in the years 2018 to 5.0 and according to the criteria of WHO (World Health Organization) to 6.6 per 1,000 still- and live-births. During the years 2007–2018 at perinatal mortality stillbirth participate with 65%, low birth weight with 63% and severe congenital anomalies with 19%. Transport in utero to perinatological centers in the years 2007–2018 has decreased from 57 to 56% for infants 1,000–1,499 g and from 75 to 73% for infants below 1,000 g. Conclusion: In the year 2017, perinatology in the Slovak Republic reached the best result in the perinatal mortality rate – 4.4‰ (0.44%), but has increased to over 5‰ next year. To further reduce perinatal mortality in the Slovak Republic, it is necessary to improve the prenatal diagnosis of severe congenital abnormalities, transport in utero of very low birth weight fetuses, centralization of high-risk pregnancies, obstetric personnel and material-technical equipment of obstetricians and neonatal intensive care units.
Keywords:
perinatal mortality – preterm delivery – multiple pregnancy – low birth weight – very low birth weight – total fertility rate
Authors:
Korbeľ M. 1; Kaščák P. 2; Nižňanská Z. 1
Authors‘ workplace:
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika
1; Gynekologicko-pôrodnícka klinika FN UAD Trenčín, Slovenská republika
2
Published in:
Ceska Gynekol 2021; 86(2): 102-109
Category:
Original Article
doi:
https://doi.org/10.48095/cccg2021102
Overview
Cieľ štúdie: Analýza perinatálnej mortality v Slovenskej republike v rokoch 2007–2018. Metodika: Analýza prospektívneho zberu vybraných ukazovateľov pôrodníckej starostlivosti v rokoch 2007–2018. Výsledky: V roku 2007 bolo v Slovenskej republike 63 pôrodníc, 51 146 pôrodov a narodilo sa 51 650 živých novorodencov. Do roku 2018 klesol počet pôrodníc na 51, počet pôrodov sa zvýšil na 57 085 a počet živonarodených novorodencov na 57 773. Úhrnná plodnosť v roku 2007–2018 stúpla z 1,27 na 1,54. Frekvencia predčasných pôrodov v roku 2007 bola 7,3 %, v roku 2010 sa zvýšila na 8,5 % a do roku 2018 klesla na 7 %. Perinatálna mortalita v roku 2007 bola 6,2 ‰, v roku 2017 klesla na 4,4 ‰, ale v roku 2018 stúpla na 5 ‰ a podľa kritérií WHO (World Health Organization) na 6,6 ‰. Na perinatálnej mortalite v rokoch 2007–2018 sa podieľala mŕtvorodenosť 65 %, nízka pôrodná hmotnosť 63 % a závažné vrodené vývojové chyby 19 %. V rokoch 2007–2018 klesol transport in utero novorodencov s hmotnosťou 1 000–1 499 g do perinatologických centier z 57 % na 56 % a novorodencov s hmotnosťou do 1 000 g zo 75 % na 73 %. Záver: Slovenská republika dosiahla historicky najlepší výsledok perinatálnej mortality v roku 2017 – 4,4 ‰, ale v ďalšom roku sa zvýšila nad 5 ‰. Na ďalší pokles perinatálnej mortality v SR treba zlepšiť prenatálnu diagnostiku závažných vrodených vývojových chýb, transport plodov s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou in utero, centralizáciu vysokorizikových gravidít, personálne a materiálno-technické vybavenie pôrodníc a novorodeneckých jednotiek intenzívnej starostlivosti.
Klíčová slova:
perinatálna mortalita – predčasný pôrod – viacplodová tehotnosť – nízka pôrodná hmotnosť – veľmi nízka pôrodná hmotnosť – úhrnná plodnosť
Úvod
Čiastkové informácie o niektorých vybraných ukazovateľoch slovenskej perinatológie v rokoch 2007–2018 boli publikované na stránkach časopisov Gynekológia pre prax, Česká gynekologie a International Journal of Gynaecology and Obstetrics [1–23]. V tomto článku sú prezentované vybrané perinatologické ukazovatele v Slovenskej republike (SR) v rokoch 2007–2018.
Materiál a metodika
Analyzované boli vybrané ukazovatele perinatologickej starostlivosti v Slovenskej republike v rokoch 2007–2018 získané prospektívnym zberom údajov z jednotlivých pôrodníc, ktoré boli hlásené sekcii perinatálnej medicíny (SPM) Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti (SGPS). Rozdiely vo výsledkoch boli hodnotené podľa percentuálnych bodov (p.b.), čo je jednotka aritmetického rozdielu dvoch hodnôt udaných v percentách. Porovnané boli rozdiely v dosiahnutých výsledkoch v roku 2007 resp. 2008 s rokom 2018. Na štatistické vyhodnotenie bol použitý software STATA 12. SE. Za štatisticky významnú sa považovala pravdepodobnosť (p-value) p < 0,05; signifikantné rozdiely v hodnotách sú označené *.
Výsledky
V rokoch 2007–2018 klesol počet pôrodníc o 12 (tab. 1). Počet pôrodníc s menej ako 500 pôrodmi ročne klesol na tretinu. Od roku 2012 má SR jednu pôrodnicu s viac ako 3 000 pôrodmi. Kým v roku 2007 na jednu pôrodnicu pripadalo priemerne 812 pôrodov za rok (2,2 za deň), v roku 2018 to bolo 1 119 pôrodov za rok (3,1 za deň).
Tab. 1. Maternity hospitals and numbers of births in the Slovak Republic in
2007–2018.
Akcelerácia pôrodnosti a živonarodených detí v SR po roku 2002 pokračovala do roku 2009, v rokoch 2010–2012 mierne klesla a oscilovala, v rokoch 2013–2017 stúpala a v roku 2018 klesla (tab. 2).
Tab. 2. Number of births and live births in the Slovak Republic in 2007–2018.
Frekvencia predčasného pôrodu sa pohybovala okolo 7,4 %. Absolútny počet predčasných pôrodov v sledovanom období bol v priemere 4 090, s variabilitou od 3 723 do 4 703 (tab. 2). Najnižšia frekvencia bola v roku 2018 a najvyššia v roku 2010. Regionálne rozdiely vo frekvencii boli takmer dvojnásobné – najnižšia frekvencia bola v Trenčianskom a najvyššia v Prešovskom a Košickom kraji (tu je najpočetnejšie zastúpenie rodičiek rómskeho etnika).
Od roku 2008 do roku 2013 perinatálna mortalita (PM) v SR klesala a dostala sa pod hranicu 5 ‰, v rokoch 2014 a 2015 stúpla, v roku 2017 sa dostala historicky na najnižšiu hodnotu 4,4 ‰, ale v roku 2018 opäť stúpla nad 5 ‰ (tab. 3). Najnižšia PM v celom sledovanom období bola v Trenčianskom a Žilinskom kraji a najvyššia vo východoslovenskom regióne (Prešovský a Košický kraj), kde bola aj najvyššia frekvencia predčasného pôrodu. PM v Českej republike (ČR) v sledovanom období bola stále pod úrovňou 4 ‰.
Tab. 3. Perinatal mortality (‰) in 2007–2018 in individual regions of the Slovak Republic and comparison of the Slovak
Republic with the Czech Republic (excluding dead fetuses 500–999 g).
Na celkovej PM v SR v rokoch 2007–2018 (tab. 4) bol podiel včasnej novorodeneckej mortality (ENM – early neonatal mortality) 35 % (31–41 %), mŕtvonarodenosti (SB – stillbirth – fetal mortality) 65 % (58–70 %), mortality novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou (LBW – low birth weight) 63 % (52–68 %) a novorodencov so závažnými vrodenými vývojovými chybami (VVCH) 19 % (15–26 %). Počas gravidity bolo síce diagnostikovaných 70 % VVCH, ale časť z nich na želanie rodičov skončila pôrodom.
Tab. 4. Share of ENM, SB, LBW and VVCH (%) in PM in the Slovak Republic in
2007–2018.
PM novorodencov s LBW bola v SR v rokoch 2007–2009 nad 50 ‰ a iba v rokoch 2012, 2013 a 2017 sa dostala pod hranicu 40 ‰ (tab. 5). V porovnaní rokoch 2018 a 2007 sa PM v kategórii do 1 000 g (ELBW – extremely low birth weight) zlepšila o 19 p.b., v kategórii do 1 500 g (VLBW) o 27 p.b. a v kategórii do 2 500 g sa zlepšila o 11 p.b.. PM v hmotnostnej kategórii pod 750 g (ILBW – incredible low birth weight) bola v roku 2018 oproti roku 2008 o 73 p.b. nižšia. V hmotnostnej kategórii 750–999 g došlo v roku 2018 oproti roku 2008 k zlepšeniu o 110 p.b.. Do PM však neboli započítané mŕtvonarodené plody s hmotnosťou 500–999 g, ktoré boli, podľa platnej legislatívy v SR, hodnotené ako potraty.
Tab. 5. Perinatal mortality (‰) of newborns with low birth weight in the Slovak Republic in 2007–2018.
Situácia v transporte novorodencov s VLBW in utero do PC sa v SR v roku 2018 v porovnaní s rokom 2007 zhoršila o 2 p.b. a v porovnaní s rokom 2017 až o 13 p.b. (tab. 6). V hmotnostnej kategórii 1 000–1 499 g novorodencov došlo v roku 2018 oproti roku 2007 k poklesu transportov in utero o 1 p.b., ale v porovnaní s rokom 2017 o 15 p.b.. V hmotnostnej kategórii ELBW novorodencov došlo v roku 2018 oproti roku 2007 k poklesu transportu in utero o 2 p.b., ale oproti roku 2017 o 9 p.b..
Tab. 6. Transport of newborns with a very low weight in utero (%) to perinatological centers in the Slovak Republic in
2007–2018.
Diskusia
Pokles počtu pôrodníc v sledovanom období o 12 je síce pozitívny jav, nebol však výsledkom systematického riešenia, ale (najmä v ostatných rokoch) bol vynútený nedostatkom personálu (tab. 1). Pokles počtu pôrodníc priniesol v priemere vzostup denného počtu pôrodov iba o 0,9 za deň.
Malých pôrodníc (menej ako 1 500 pôrodov ročne) v SR v roku 2007 bolo 92 %, v roku 2018 to bolo 86 % a z nich 6 pôrodníc (12 %) malo menej ako 500 pôrodov ročne [1,8,15,22]. V roku 2010 sa narodilo v pôrodniciach s menej ako 500 pôrodmi ročne v Európskej únii (EÚ) od 1 % (Švédsko, Dánsko, Holandsko) do 62 % (Cyprus) detí – v ČR 3 % detí. V 14 krajinách a regiónoch EÚ bola viac ako tretina pôrodov vedená v pôrodniciach s viac ako 3 000 pôrodmi ročne – v ČR v roku 2010 to bolo približne 20 % pôrodov, v SR v roku 2018 len 2 % pôrodov [15,22,24]. V ČR v roku 2018 bolo 92 pôrodníc, v ktorých bolo odvedených 112 281 pôrodov. Priemerný počet pôrodov v ČR na jednu pôrodnicu ročne bol 1 220 (o 101 viac ako v SR), za týždeň 23,5 (o 2 viac ako v SR) a za deň 3,4 (o 0,2 viac ako v SR). EURO-PERISTAT údaje o počte a kapacite pôrodníc za rokoch 2011–2015 žiaľ neuvádza [25].
Ak by v SR v roku 2018 nebola žiadna pôrodnica s menej ako 500 pôrodmi, zostalo by 45 pôrodníc s priemerným počtom pôrodov 1 269 ročne = 3,5 pôrodu/ deň. Ak by boli zrušené pôrodnice s menej ako 800 pôrodmi, zostalo by 31 pôrodníc s priemerným počtom pôrodov 1 841 ročne = 5 pôrodov/ deň. Ak by boli zrušené aj pôrodnice s menej ako 1 000 pôrodmi, zostalo by 26 pôrodníc s priemerným počtom pôrodov 2 196 ročne = 6 pôrodov/ deň. Redukcia pôrodníc by priniesla zvýšenie efektivity investovaných prostriedkov do vybavenia pôrodníc, zlepšenie erudície personálu a zvýšenie bezpečnosti rodičiek [8,15,18,22]. Vzhľadom na geografické podmienky by však v istých lokalitách museli zostať aj pôrodnice s menším počtom pôrodov.
Na nepriaznivom vývoji pôrodnosti sa podieľal významne pokles úhrnnej plodnosti (TFR – total fertility rate) a vek rodičiek. V SR od roku 1960 klesala hodnota TFR z rozšírenej na úroveň jednoduchej reprodukcie v roku 1990 až sa v roku 2002 dostala pod hodnotu 1,2 a od roku 2012 sa mierne zvyšuje na úroveň EÚ (tab. 7). Pri udržaní súčasnej úrovne pôrodnosti možno v SR očakávať počas ďalšej generácie asi 35 % úbytok potenciálnych rodičiek. V ČR sa TFR dostalo na úroveň jednoduchej reprodukcie už v 60-tych rokoch, ale od roku 2000 sa mierne zvyšuje nad priemer EÚ [8,10,18,22,24–27,29,30].
Tab. 7. Total fertility in the world, European Union, Czech and Slovak Republic [24–28].
![Úhrnná plodnosť vo svete, Európska únia, Česká a Slovenská republika [24–28].<br>
Tab. 7. Total fertility in the world, European Union, Czech and Slovak Republic [24–28].](https://www.cs-gynekologie.cz/media/cache/resolve/media_object_image_large/media/image_pdf/34c354a58efdb95e01d33b2c34be994c.png)
V EÚ sa TFR od roku 1977 dostalo pod úroveň jednoduchej reprodukcie a v roku 2007 osciluje nad hranicou 1,5, čo ale znamená postupné vymieranie pôvodného obyvateľstva krajín Európy. Podiel SR na pôrodnosti EÚ bol v ostatných rokoch približne 1 % a ČR približne 2 % [8,10,18,22,24–27,29,30].
Vo svete TFR kleslo za necelých 60 rokov o 2,55 čo je pokles o viac ako polovicu – 51 p.b. [8,10,18,22,24–27,29,30].
Druhým nepriaznivým momentom vývoja pôrodnosti v SR (podobne ako v celej EÚ) je zvyšujúci sa vek rodiacich žien. V krajinách EÚ vo veku pod 20 rokov rodilo v rokoch 2006–2010 približne 1,1–10,6 % a v rokoch 2011–2015 rodilo 0,8–10,2 % žien. Vo veku 35 a viac rokov v rokoch 2006–2010 rodilo 10,9–34,7 % a v rokoch 2011–2015 rodilo 14,4–37,3 % žien [24,25].
V SR pokračovalo starnutie rodičiek – priemerný vek rodičky sa od roku 2007 do roku 2018 zvýšil z 28,1 na 29,7 a prvorodičky z 26,3 na 28,1 rokov. Podiel na celkovej pôrodnosti SR v rokoch 2007–2018 podľa jednotlivých vekových skupín je uvedený v tab. 8. Vo vekových skupinách do 30 rokov došlo k signifikantnému poklesu a vo vekových skupinách 30- a viacročných rodičiek k signifikantnému vzostupu. Kým v roku 2007 sa najviac detí narodilo vo vekovej skupine 25–29 ročných, tak v roku 2015 sa ich najviac narodilo vo vekovej skupine 30–34 ročných. Priaznivý jav je iba pokles pôrodnosti u tínedžeriek [15,22,30,31].
Tab. 8. Share of mothers in total births in the Slovak Republic in 2007–2018 (%).
Vývoj perinatálnej mortality v SR aj v ČR v roku 2007–2018 mal priaznivý trend (tab. 9). PM (pri hodnotení bez mŕtvych plodov 500–999 g) klesla v ČR v rokoch 1993–2018 zo 7,9 ‰ na 3,17 ‰, čo predstavuje zlepšenie o 4,73 p.b.. Výsledky z ČR z rokoch 2007–2018 dokazujú, že ak sa dosiahne hranica PM pod 4 ‰ (resp. podľa kritérií WHO pod 5 ‰), je náročné PM priblížiť k hranici 3 ‰ (WHO 4 ‰). V SR PM v období rokoch 1993–2018 klesla z 10,2 ‰ na 5,05 ‰ (zlepšenie o 5,15 p.b.), čo je o 0,4 p.b. viac ako zlepšenie ČR v rovnakom období. ČR od roku 2012 začala vykazovať PM podľa kritérií WHO, SR doteraz nie. Podľa kritérií WHO sa PM v ČR v sledovanom období zvýšila o 1,1–2,4 ‰. V tab. 9 je duálne zobrazenie PM v SR a ČR – bez mŕtvych plodov 500–999 g a podľa kritérií WHO. I keď definícia PM v SR zatiaľ nie je kompatibilná s WHO, pripočítaním mŕtvych plodov 500–999 g (z kategórie potratov) je možné vykázať PM podľa kritérií WHO. PM v SR by sa zvýšila podobne ako v ČR o 1,1–2,4 ‰ (tab. 9, 10). Očistením o závažné VVCH by PM v SR klesla o 0,7–1,2 ‰ a v ČR o 0,4–0,9 ‰ [22,32].
Tab. 9. Perinatal mortality (‰) according to regional and WHO criteria
in the Slovak Republic and in the Czech Republic in the years 2007–2018.
Tab. 10. Perinatal mortality (‰) according to the criteria of the Slovak Republic and WHO in the years 2007–2018.
Perinatálnu mortalitu významne ovplyvňujú viacplodové tehotnosti. Údaje o viacplodovej gravidite v SR sú sledované od roku 2015 (tab. 11). Podiel viacplodovej gravidity na všetkých pôrodoch v SR bol v rozmedzí 1,23–1,29 %, ale PM viacplodovej gravidity bola takmer trojnásobne vyššia ako jednoplodovej (13,34 ‰ oproti 4,7 ‰). Podiel viacplodovej gravidity v ČR v rokoch 2015–2018 mal klesajúci trend – od 1,49 do 1,34 %. PM viacplodovej tehotnosti v ČR v rokoch 2013–2015 bola 11,5 ‰ a v rokoch 2016–2018 bola 14,8 ‰ [14,22,32].
Tab. 11. Perinatal mortality of single- and multi-fetal pregnancies and the share
of multi-fetal pregnancy in the total birth rate in the Slovak Republic and in the
Czech Republic.
Frekvencia terminácie gravidity prefetálne anomálie (TOPFA – termination of pregnancy for fetal anomaly) v rokoch 2007–2018 bola v SR 4,53/ 1 000 pôrodov, pričom v roku 2007 to bolo 2,6, ale v roku 2018 už 4,98/ 1 000 pôrodov. V EÚ bola prevalencia TOPFA vyššia – 5,44/ 1 000 pôrodov, s variabiltou od 0 v Írsku a na Malte (TOPFA je tu ilegálne) až po 10,5 v Paríži [14,18,22,24].
Rezervy slovenskej perinatológie sú v nedostatočnej kapacite perinatologických centier, nízkej transportovanosti in utero novorodencov s VLBW, neskorej konzultácii perinatologických centier, ale aj insuficientnej dokumentácii (absencia údajov o čase a aplikácii antibiotík/ antenatálnych kortikosteroidov, o chorionicite a amnionicite gemín), oneskorenom odosielaní vysoko rizikových gravidít do špecializovaných centier, včasnej ultrazvukovej diagnostike závažných VVCH. Rezervy sú aj vo využívaní dostupnej bezplatnej zdravotnej starostlivosti marginalizovanými skupinami žien, ktoré významne zhoršujú perinatálne výsledky v niektorých regiónoch SR. Reálna potreba je aj redukcia počtu pôrodníc pre narastajúce personálne problémy so zabezpečením prevádzky [1–22].
Významné rezervy sú aj v skrátení hospitalizácie rodičky po nekomplikovanom pôrode zdravého novorodenca. Podľa WHO, po nekomplikovanom vaginálnom pôrode v zdravotníckom zariadení by sa mala venovať starostlivosť najmenej 24 hod po narodení, pretože pôrod a prvých 24 hod sú najrizikovejšie obdobia pre ženu a novorodenca [33,34]. Podľa analýzy dát o dĺžke popôrodnej hospitalizácie z 92 krajín sveta v rokoch 2005–2012 publikovanej v roku 2016, najdlhšiu hospitalizáciu (v dňoch) mala Ukrajina 6,2, Moldavsko 6, Chorvátsko 5,4 a na štvrtom mieste Slovensko 5,1. Kratšiu hospitalizáciu ako Slovensko malo 88 krajín, napr. Rumunsko a Maďarsko 5, na desiatom mieste ČR 4,4, Bulharsko 4,2, Poľsko a Rakúsko 3,9, Nórsko a Fínsko 3,1, Dánsko a Portugalsko 2,7, Španielsko 2,4, Švédsko 2,3, Írsko a USA 2, Holandsko 1,9, Island a Nový Zéland 1,8, Kanada 1,7, Spojené Kráľovstvo (UK) 1,5, Turecko 1,3 a najkratšiu mal Egypt 0,5 dňa [33]. Podľa Zdravotníckej ročenky SR 2019 sa dĺžka hospitalizácie skrátila síce na 4,1 dňa, ale to by SR posunulo iba na 13.–15. miesto spolu s Gruzínskom (údaj z roku 2005) a Luxemburskom (údaj z roku 2012) [35]. Starostlivosť o túto skupinu rodičiek je síce nenáročná, ale i tak zaberie veľa pracovného a administratívneho času. Skrátenie hospitalizácie rodičky po nekomplikovanom pôrode zdravého novorodenca (aj po nekomplikovanom cisárskom reze) by pri aktuálnych personálnych problémoch znamenalo benefit nielen pre rodičky, ale aj pre zdravotnícke zariadenia a ekonomiku štátu. O prácu by neprišli ani neonatológia/ pediatri na pôrodniciach, pretože v súlade s odporúčaniami WHO [34] by ambulantne skontrolovali novorodencov 3. deň po narodení (skríningové vyšetrenia, vakcinácia), prípadne medzi 7.–14. dňom a 6 týždňov po narodení (ak by to kapacitne nevedeli zabezpečiť rajónni pediatri).
V roku 2015 Committee on the Elimination of Discrimination against Women (CEDAW) poslalo SR „Záverečné zistenia k zlúčenej piatej a šiestej periodickej správe Slovenska“, kde bolo vyjadrené znepokojenie nad viacerými javmi v SR a odporúčanie na ich riešenie [36]. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR do roku 2018 nereagovalo na kritiku CEDAW: neodstránilo ekonomickú diskrimináciu rodičiek (nezrušilo poplatky za sprevádzajúcu osobu pri pôrode a za epidurálnu analgéziu), neriešilo modernizáciu slovenských pôrodníc, nezrušilo 48-hod čakaciu doby na interrupcie a hlásenie do Národného centra zdravotníckych informácií, neriešilo úhradu nákladov na legálne interrupcie ani na antikoncepciu z verejného zdravotného poistenia.
Adekvátne materiálne a technické vybavenie pôrodníc a ich personálne zabezpečenie (s primeraným ohodnotením vykonanej práce) je to najpodstatnejšie, čo môže prispieť k zlepšeniu PM. Pri priemernej dĺžke funkčného obdobia ministra zdravotníctva SR necelých 14 mesiacov, je nádej na vytvorenie adekvátnych podmienok na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v slovenských štátnych pôrodniciach v treťom tisícročí v nedohľadne.
Záver
SR dosiahla v roku 2017 historicky najlepší výsledok PM (4,4 ‰), ktorý sa ale ďalej nepodarilo zlepšiť. Redukcia pôrodníc priniesla zvýšenie dennej pôrodnosti v priemer o necelý 1 pôrod. Rezervy zlepšovania PM v SR sú naďalej v centralizácii patologických gravidít, v transporte plodov s VLBW in utero, vo zvýšení kapacity perinatologických centier, vo včasnej ultrazvukovej diagnostike závažných VVCH, v zlepšení manažmentu vysoko rizikových gravidít a v adekvátnom materiálno-technickom vybavení a personálnom zabezpečení.
Doručené/ Submitted: 22. 2. 2021
Prijaté/ Accepted: 3. 3. 2021
doc. MU Dr. Miroslav Korbeľ, CSc.
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika
LF UK a UN Bratislava
Antolská 11
851 07 Bratislava
Slovenská republika
Publikačné etika: Redakčná rada potvrdzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritériá pre publikácie zasielané do biomedicínskych časopisov.
Publication ethics: The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE “uniform requirements” for biomedical papers.
Konflikt záujmov: Autori deklarujú, že v súvislosti s predmetom štúdie/ práce nemajú žiadny konflikt záujmov.
Conflict of interests: The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning the drugs, products or services used in the study.
Poďakovanie: Autori ďakujú všetkým zdravotníckym pracovníkom, ktorí sa podieľali na zbere údajov a kompletizovaní perinatologických dát.
Práca je venovaná „otcovi českej perinatologie“ – prof. MU Dr. Zdeňkovi Štemberovi, DrSc., k jeho nedožitým 101. narodeninám (*23. 6. 1920–†21. 6. 2018).
Acknowledgment: The authors thank all healthcare professionals who participated in data collection and completion of perinatological data.
The work is dedicated to the "father of Czech perinatology" – Prof. Zdeněk Štember, MD, DrSc, on his undead 101st birthday (*23. 6. 1920–†21. 6. 2018).
Sources
1. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Regionálna analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2007. Gynekol prax 2009; 7(1): 9–14.
2. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2008. Gynekol prax 2010; 8(1): 37–43.
3. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2009. Gynekol prax 2010; 8(4): 193–199.
4. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza perinatologických výsledkov Slovenskej republiky v rokoch 2007–2009. Ceska Gynekol 2011; 76(1): 18–24.
5. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2010. Gynekol prax 2011; 9(2): 95–102.
6. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Perinatálna morbidita a mortalita v Slovenskej republike v roku 2011. Gynekol prax 2013; 11(1): 13–19.
7. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Perinatálna mortalita a morbidita v Slovenskej republike v roku 2012. Gynekol prax 2014; 12(1): 20–25.
8. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Pôrody a potraty v Slovenskej republike v roku 2012. Gynekol prax, 2014; 12(1): 7–12.
9. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2012. Gynekol prax 2014; 12(1): 13–19.
10. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Pôrody a potraty v Slovenskej republike v roku 2013. Gynekol prax 2015; 13(4): 155–159.
11. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Perinatálna mortalita a morbidita v Slovenskej republike v roku 2013. Gynekol prax 2015; 13(4): 167–172.
12. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Perinatálna mortalita a morbidita v Slovenskej republike v roku 2014. Gynekol prax 2016; 14(2): 60–65.
13. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Perinatálna mortalita a morbidita v Slovenskej republike v roku 2015. Gynekol prax 2016; 15(1): 12–17.
14. Korbeľ M, Krištúfková A, Borovský M et al. Porovnanie perinatálnej mortality v Slovenskej republike v rokoch 2007–2009 a v rokoch 2010–2012. Ceska Gynekol 2016; 81(4): 244–252.
15. Korbeľ M, Nižňanská Z, Kosibová Z et al. Pôrody a potraty v Slovenskej republike v roku 2015. Gynekol prax 2017; 15(1): 6–11.
16. Korbeľ M, Nižňanská Z, Kosibová Z et al. Pôrody a potraty v Slovenskej republike v roku 2016. Gynekol prax 2018; 16(1): 6–11.
17. Korbeľ M, Nižňanská Z, Kaščák P et al. Perinatálna mortalita a morbidita v Slovenskej republike v roku 2016. Gynekol prax 2018; 16(1): 12–18.
18. Korbeľ M, Krištúfková A, Daniš J et al. Perinatálna mortalita a morbidita v Slovenskej republike v rokoch 2007–2015. Ceska Gynekol 2018; 83(6): 424–433.
19. Korbeľ M, Nižňanská Z, Kosibová Z et al. Pôrody a potraty v Slovenskej republike v roku 2017. Gynekol prax 2019; 17(2): 62–67.
20. Korbeľ M, Nižňanská Z, Kaščák P et al. Perinatálna mortalita a morbidita v Slovenskej republike v roku 2017. Gynekol prax 2019; 17(2): 68–74.
21. Korbeľ M, Nižňanská Z, Kosibová Z et al. Pôrody a potraty v Slovenskej republike v roku 2018. Gynekol prax 2020; 18(2): 61–66.
22. Korbeľ M, Nižňanská Z, Kaščák P et al. Perinatálna mortalita a morbidita v Slovenskej republike v roku 2018. Gynekol prax 2020; 18(2): 67–72.
23. Kristufkova A, Korbel M, Borovsky M et al. Comparison of outcomes of perinatal care in Slovakia and the UK. Int J Gynaecol Obstet 2013; 123(2): 131–134. doi: 10.1016/ j.ijgo.2013.05.021.
24. European Perinatal Health Report. Health and care of pregnant women and babies in Europe in 2010. 2018 [online]. Available from: https:/ / www.europeristat.com/ reports/ european-perinatal-health-report-2010.html.
25. European Perinatal Health Report. Core indicators of health and care of pregnant women and babies in Europe in 2015. 2018 [online]. Available from: https:/ / www.europeristat.com/ index.php/ reports/ european-perinatal-health-report-2015.html.
26. Eurostat. Total fertility rate. 2021 [online]. Available from: http:/ / ec.europa.eu/ eurostat/ en/ web/ products-datasets/ -/ TPS00199.
27. The World Bank. Fertilty rate, total (birts per woman). 2021 [online]. Available from: http:/ / data.worldbank.org/ indicator/ SP.DYN.TFRT.IN?.
28. Eurostat. Fertility statistics. 2015 [online]. Available from: http:/ / epp.eurostat.ec.europa.eu/ statistics_explained/ index.php/ Fertility_ statistics.
29. Roser M. Our World in Data. Fertility rate. 2018 [online]. Available from: http:/ / ourworldindata.org/ fertility-rate.
30. Štatistika v súvislostiach – Hlavné trendy vývoja plodnosti v SR v roku 2019. Demografia a sociálna štatistika. Bratislava: Ústredie ŠÚ SR 2020.
31. Národné centrum zdravotníckych informácií. Starostlivosť o rodičku a novorodenca v SR 2018. 2020 [online]. Dostupné na: http:/ / www.nczisk.sk/ Aktuality/ Pages/ Starostlivost-o-rodicku-a-novorodenca-v-Slovenskej-republike-2018.aspx.
32. Velebil P, Křepelka P. Analýza výsledků perinatální péče v ČR za rok 2018. Celoslovenský rozbor perinatálnej a materskej morbidity a mortality za rok 2018 s medzinárodnou účasťou. 31. 5.–1. 6. 2019, Nižná na Orave.
33. Campbell OM, Cegolon L, Macleod D et al. Length of stay after childbirth in 92 countries and associated factors in 30 low- and middle-income countries: compilation of reported data and cross-sectional analysis from nationally representative surveys. PLoS Med 2016; 13(3): e1001972. doi: 10.1371/ journal.pmed.1001972.
34. WHO recommendations on postnatal care of the mother and newborn. Geneva: World Health Organizaiton 2013.
35. NCZI. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky. 2019 [online]. Dostupné na: www.nczisk.sk/ Documents/ rocenky/ 2019/ Zdravotnicka_rocenka_Slovenskej_republiky_2019.pdf.
36. Committee on the Elimination of Discrimination against Women. Concluding observations on the combined fifth and sixth periodic reports of Slovakia. CEDAW/ C/ SVK/ CO/ 5–6. 2017 [online]. Available from: https:/ / tbinternet.ohchr.org/ Treaties/ CEDAW/ Shared%20Documents/ SVK/ CEDAW_C_SVK_CO_5-6_Add-1_20577_E.pdf.
Labels
Paediatric gynaecology Gynaecology and obstetrics Reproduction medicineArticle was published in
Czech Gynaecology
2021 Issue 2
Most read in this issue
- Současné možnosti prevence a terapie ovariálního hyperstimulačního syndromu
- Obrovský fibroadenom prsu v těhotenství
- Poranění análního sfinkteru při porodu a anální inkontinence
- Nový nástroj pro personalizaci ovariální stimulace: výsledky studie CERES při použití nového gonadotropinu – folitropinu delta