Analýza perinatologických výsledkov Slovenskej republiky v rokoch 2007–2009
Analysis of perinatological outcome of Slovak Republic in the years 2007–2009
Objective:
Analysis of perinatological outcome in Slovak Republic in the years 2007–2009.
Design:
Epidemiological perinatological nation-wide.
Settings:
1st Department of Gynaecology and Obstetrics School of Medicine, Comenius University and University Hospital, Bratislava, Slovak Republic.
Methods:
Retrospective analysis of some perinatological data from the years 2007–2009 available in database of expert for gynaecology and obstetrics Ministry of Health Slovak Republic.
Results:
The number of maternity hospitals decreased from 63 to 57 in the years 2007–2009. Total number of deliveries increased from 51 146 to 56 094 and that of live births from 51 650 to 56 579 in this period. Perinatal mortality rate was 6.2, 6.6 and 6.0 per 1000 in the years 2007, 2008 and 2009 respectivelly. Caesarean section rate progresivelly increased from 24.1% to 27.4% in this period. Preterm deliveries rate ranged between 7.3% and 7.5% and that of multiple pregnancies 1.3% and 1.4%. Maternal mortality ratio increased from 8 to 25 per 100,000 live births.
Conclusion:
Perinatal mortality rate 6.0š is the best result of Slovak perinatological history. Caesarean rate frequency rapidly increased up to 27.4% in the year 2009.
Centralisation of high-risk pregnancies, transfer „in utero“ and prenatal detection of congenital malformations are still to be improved in Slovakia.
Key words:
perinatal mortality, caesarean section, preterm delivery, multiple pregnancy, maternal mortality ratio.
Autoři:
M. Korbeľ 1; M. Borovský 1; J. Danko 2; Z. Nižňanská 1; L. Féderová 1
Působiště autorů:
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB, Bratislava, prednosta prof. MUDr. M. Borovský, CSc.
1; Gynekologicko-pôrodnícka klinika JLF UK, Martin, prednosta prof. MUDr. J. Danko, CSc.
2
Vyšlo v časopise:
Ceska Gynekol 2011; 76(1): 18-24
Souhrn
Cieľ štúdie:
Analýza perinatologických výsledkov Slovenskej republiky (SR) v rokoch 2007–2009.
Typ štúdie:
Epidemiologická perinatologická celoštátna.
Názov a sídlo pracoviska:
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB, Bratislava.
Metodika:
Retrospektívna analýza vybraných ukazovateľov pôrodníckej starostlivosti v rokoch 2007 až 2009 z údajov hlásených hlavnému odborníkovi pre gynekológiu a pôrodníctvo Ministerstva zdravotníctva SR.
Výsledky:
Počet pôrodníc sa v rokoch 2007–2009 znížil zo 63 na 57 a počet pôrodov stúpol z 51 146 na 56 094. Podobne sa zvýšil aj počet živonarodených z 51 650 na 56 579. Perinatálna mortalita v roku 2007 bola 6,2 ‰, v roku 2008 stúpla na 6,6 ‰ a v roku 2009 klesla na 6,0 ‰. V sledovanom období sa frekvencia cisárskeho rezu kontinuálne zvyšovala z 24,1 % na 27,4 %. Podiel predčasných pôrodov bol v rozmedzí 7,3–7,5 % a viacplodovej tehotnosti 1,3–1,4 %. Materská úmrtnosť stúpla z 8 na 25 na 100 000 živonarodených detí.
Záver:
Perinatálna mortalita 6,0 ‰ je historicky najlepší výsledok slovenskej perinatológie. Frekvencia cisárskeho rezu progresívne stúpla na 27,4 % v roku 2009. Rezervy sú v centralizácii vysokorizikových gravidít, transporte in utero a prenatálnej diagnostike VVCH.
Kľúčové slová:
perinatálna mortalita, cisársky rez, predčasný pôrod, viacplodová tehotnosť, materská úmrtnosť.
Úvod
Vo svojom editoriáli profesor Roztočil konštatoval, že česká perinatálna mortalita a morbidita sa už vyšplhala na „pomyslný perinatologický Olymp“ [15]. Napriek tomu, že perinatálna mortalita v Slovenskej republike (SR) sa v ostatných rokoch zlepšuje, k perinatologickému Olympu má ešte ďaleko. Navyše so súčasným vývojom slovenskej perinatálnej medicíny nemôžeme byť spokojní. V zhode s už citovaným prof. Roztočilom konštatujeme, že aj v SR má málo absolventov lekárskej fakulty záujem nielen o gynekológiu a pôrodníctvo, ale aj o neonatológiu [15]. Na tejto situácii sa podieľa mediálna a právna honba na pôrodníkov, a tiež aj slovenské špecifikum – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (žiadny iný rezort v SR obdobný orgán nemá). Skúsení neonatológovia-intenzivisti starnú a nádejný dorast po získaní kvalifikácie odchádza za lepším zárobkom do zahraničia. Za týchto okolností, pri minimálnom záujme Ministerstva zdravotnícta (MZ) SR o koncepčné a materiálno-technické riešenie problémov, chronickom preťažení perinatologických centier, stúpajúcej pôrodnosti, frekvencii cisárskych rezov, viacplodových gravidít a predčasných pôrodov je otázne, kedy začne kolaps slovenskej perinatológie.
Slovenská odborná verejnosť bola o vybraných ukazovateľoch perinatálnej starostlivosti informovaná na stránkach Gynekológie pre prax [7, 9, 10]. Českej odbornej verejnosti tu predkladáme analýzu trojročného vývoja perinatológie v SR.
MATERIÁL A METODIKA
Retrospektívne boli analyzované vybrané ukazovatele pôrodníckej starostlivosti SR v rokoch 2007 až 2009. Informácie boli získané z perinatologických údajov hlásených hlavnému odborníkovi pre gynekológiu a pôrodníctvo Ministerstva zdravotníctva SR.
Výsledky
Demograficky očakávaná akcelerácia pôrodnosti po roku 2002 pokračovala aj v rokoch 2007–2009. Na Slovensku bolo v roku 2009 takmer o 10 % pôrodov viac ako v roku 2007 (tab. 1). K vzostupu pôrodnosti došlo vo všetkých krajoch. Regionálne rozdiely v náraste pôrodov sú od 1 % v Nitrianskom až po 25 % v Trnavskom kraji.
Počet pôrodníc v SR poklesol v priebehu rokov 2007–2009 zo 63 na 57 (tab. 2). Na jednu pôrodnicu v roku 2007 pripadalo priemerne 812 pôrodov za rok, čo je 2,2 pôrodu na deň. V roku 2009 stúpol priemerný počet pôrodov na jednu pôrodnicu na 984 pôrodov za rok, čo je 2,7 pôrodu na deň (o 162 pôrodov/rok a o 0,5 pôrodu/deň viac ako roku 2007). Menej ako jeden pôrod za deň malo 5 pôrodníc v roku 2009 a 6 pôrodníc v roku 2008. Počet pôrodníc, kde bolo menej ako 500 pôrodov ročne poklesol z 19 v roku 2007 na 13 v roku 2009. Počet pôrodníc, kde bolo menej pôrodov ako 2 denne, klesol o 11 % – z 32 (51 % pôrodníc v r. 2007) na 23 (40 % pôrodníc v r. 2009).
V rokoch 2007 až 2009 stúpla frekvencia cisárskeho rezu v SR o 3,3 % a prekročila hranicu 27 % (tab. 3). Rozdiely medzi jednotlivými krajmi dosahujú až 15 %. V každom kraji síce došlo k zvýšeniu počtu cisárskych rezov, ale v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji to bolo len o 1 %, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji o 6 % a Trnavskom o 4 %. Podiel elektívneho cisárskeho rezu v roku 2009 bol 42 % (nárast o 5 %) a akútneho 58 % (pokles o 5 %).
Frekvencia vákuumextrakcie v roku 2009 stúpla na 1,7 % pôrodov, čo je oproti roku 2007 nárast približne o 0,4 %. Najnižšiu frekvenciu má vákuumextraktor v Prešovskom (približne 0,6 %) a najvyššiu v Banskobystrickom kraji (približne 2,3 %). Medzikrajské rozdiely vo vedení pôrodu vákuumextraktorom sú takmer štvornásobné (tab. 3).
Frekvencia forcepsu v rokoch 2007–2009 stúpla v SR o 0,2 %. Najviac sa forceps používal v Košickom kraji (0,9 %) a najmenej v Nitrianskom kraji (0,05 %) (tab. 3).
Medzi ukazovatele materskej morbidity patria aj hysterektómie do 48 hodín po pôrode a ruptúry hrádze III. stupňa (inkompletné a kompletné). Údaje o peripartálnych hysterektómiách, ruptúrach hrádze III. stupňa a epiziotómiách boli v roku 2007 nekompletné, preto uvádzame len údaje za roky 2008 a 2009. V rokoch 2008 a 2009 bola frekvencia peripartálnych hysterektómií v SR 0,08–0,09 % (tab. 4). Rozdiely medzi krajmi sa pohybovali v rozmedzí 0–0,16 %.
Frekvencia ruptúr hrádze III. stupňa v rokoch 2008 a 2009 v prepočte na vaginálne pôrody bola 0,43 až 0,46 %. Rozdiely medzi krajmi boli od 0,16 % do 0, 77 % (tab. 4).
Frekvencia epiziotómií prepočítaná na vaginálne pôrody bola 67 % v roku 2008 a 70 % v roku 2009, pričom rozdiely medzi krajmi sa pohybovali od 52 % do 84 % (tab. 4). Nitriansky kraj údaje o epiziotómiách za rok 2008 nedodal.
Frekvencia predčasného pôrodu sa v rokoch 2007–2009 v SR pohybovala okolo 7,4 % (tab. 5). K najvýraznejšiemu poklesu frekvencie predčasného pôrodu došlo v Prešovskom (o 1,8 %) a Banskobystrickom kraji (o 1,4 %). Výrazný nárast frekvencie predčasného pôrodu bol zaznamenaný v Trnavskom kraji (o 4,5 %) a v Bratislavskom kraji (o 3,1 %). Najnižšiu frekvenciu predčasného pôrodu mal Trenčiansky kraj, ktorý nemá perinatologické centrum (PC) a transportuje in utero do Bratislavy.
Perinatálna úmrtnosť (PÚ) 6,0 ‰ v roku 2009 je najlepší výsledok v histórii slovenského pôrodníctva (tab. 6). Rozdiely v PÚ medzi jednotlivými krajmi sú však výrazné. Kým vo východoslovenskom regióne (Prešovský a Košický kraj) bola v sledovanom období priemerná PÚ 8,5 ‰, v stredoslovenskom regióne (Trenčianský, Banskobystrický a Žilinský kraj) bola 4,6 ‰ a v západoslovenskom regióne (Bratislavský, Trnavský a Nitrianský kraj) 5,0 ‰. Na PÚ sa približne dvomi tretinami podieľala mŕtvorodenosť.
Z novorodencov participujúcich na celkovej PÚ malo závažné vrodené vývojové chyby (VVCH) 20 % v roku 2007 a 18 % v roku 2008 a 2009. Prenatálne bola z toho diagnostikovaná približne jedna tretina. Napriek včasnej diagnostike VVCH sa časť z nich narodila, pretože si rodičia neželali prerušiť graviditu. V prípade včasnej diagnostiky a terminácie závažných VVCH by sa PÚ v SR dostala pod hranicu 5 ‰.
Perinatálna úmrtnosť (PÚ) novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou (NPH) v SR v rokoch 2007–2009 sa pohybovala v rozmedzí 52–58 ‰ (tab. 7). Rozdiely v PÚ medzi jednotlivými krajmi boli v rozmedzí 25 až 70 ‰. Najvyššia PÚ novorodencov s NPH bola v hmotnostnej kategórii do 999 g. Novorodenci s NPH sa podieľali na celkovej PÚ viac ako dvomi tretinami. Do PÚ v SR neboli zaradené mŕtvorodené plody 500–999 g.
Rozdiely v PÚ živonarodených novorodencov o hmotnosti menej než 2500 g medzi PC v jednotlivých rokoch sú výrazné – od 7 ‰ v Banskobystrickom kraji v roku 2009 do 72 ‰ v Košickom kraji v roku 2008 (tab. 8). Prešovské PC relevantné údaje za rok 2008 nedodalo. V perinatologických centrách s PÚ pod 10 ‰ však nemali žiadneho novorodenca pod 750 g. Výrazné rozdiely sú v niektorých PC v medziročných obdobiach. Tieto čísla však neodzrkadľujú, či išlo o úmrtia odvrátiteľné a ako sa dali ovplyvniť bezprostrednou popôrodnou intenzívnou starostlivosťou.
Do perinatologických centier nebolo in utero transportovaných 36 % novorodencov s hmotnosťou pod 1500 g v roku 2007, 32 % v roku 2008 a 34 % v roku 2009.
Perinatálnu mortalitu a morbiditu ovplyvňuje aj narastajúci podiel viacplodových tehotností (1,4 % v roku 2009), tehotností po technikách asistovanej reprodukcie (1,5 %), preeklampsie a jej komplikácií (takmer 4 % v roku 2009), pôrody žien s pregestačným (DM1 a DM2) a gestačným diabetes mellitus (1,8 % v roku 2009), drogovo závislé ženy (0,1 % v roku 2009) a ďalšie vysokorizikové gravidity.
Absolútny počet amniocentéz sa v ostatnom desaťročí zvýšil o viac ako 50 % a v roku 2009 dosiahol 7,16 %. Podiel biochemického skríningu na amniocentézach v roku 2009 bol 50 %, vekové indikácie tvorili 36,6 %, genetické indikácie 6,7 % a pozitívny ultrazvukový nález 4,6 %. Efektivita amniocentéz je veľmi nízka – chromozómová patológia bola zachytená len v 2,3 %. Koľko chromozómových a morfologických chýb uniklo biochemickému a ultrazvukovému skríningu, nie je možné z dostupných údajov zistiť.
Účasť sprevádzajúcej osoby pri pôrode sa pohybovala okolo 27 %. Najvyššia účasť bola v Bratislavskom kraji (48 %) a najnižšia v Prešovskom kraji (12 %).
Celoštátny priemer pôrodov vedených v peridurálnej analgézii (PEDA) bol okolo 9 %. Najviac pôrodov v PEDA (28 %) bolo v Bratislavskom a najmenej Nitrianskom kraji (0,5 %).
V roku 2007 bola materská mortalita (MM) v SR 7,7 na 100 000 živonarodených detí (umreli 4 ženy). Jedna umrela na tromboembóliu, jedna na krvácanie do mozgu z tumoru, jedna na hemoragickú nekrotizujúcu pankreatitídu a jedna po dopravnej nehode [7]. V roku 2008 bola MÚ 12,9 (zomrelo 7 žien). Dve ženy zomreli na hemoragický šok, dve na infekčné komplikácie, jedna na krvácanie do mozgu a dve na malignity. V roku 2009 MÚ stúpla na 24,7 (umrelo 14 žien). Jedna zomrela na eklampsiu, 5 na tromboembolické komplikácie (všetky na embóliu plodovou vodou), jedna na zlyhanie srdca z nevysvetliteľnej príčiny, 4 na infekčné komplikácie (z toho 3 prípady chrípky H1N1), jedna na malignitu, dve na polytraumu, z toho jedna po dopravnej nehode a jedna po suicídiu. Celková MM v rokoch 2007–2009 bola 15,4 a očistená (priama a nepriama) MM 13,6 (tab. 9).
Diskusia
Počet pôrodníc s nízkym počtom pôrodov (menej ako 500 za rok) sa znížil v sledovanom období o 5 %. Naďalej platí, že malé pôrodnice nie sú optimálne z hľadiska bezpečnosti rodičky, efektívneho využitia prístrojovej techniky a erudície personálu.
Frekvencia cisárskeho rezu v krajinách Európskej únie (EÚ) sa pohybovala v roku 2004 od 14,4 do 37,8 %, v SR 19,2 % a v ČR 16,3 % [21]. Nárast cisárskeho rezu v SR kontinuálne pokračuje, pričom regionálne a nemocničné rozdiely sú výrazné. Zvyšujúca sa frekvencia cisárskeho rezu prináša so sebou aj riziko ruptúry v jazve, ktoré narastá s počtom cisárskych rezov, s technikou sutúry steny uteru, s makrozómiou plodu či indukciou pôrodu [1, 16].
Frekvencia vaginálneho inštrumentálneho pôrodu 1,8–2,5 % v SR v rokoch 2007–2009 je stále pod úrovňou ostatných krajín EÚ (v roku 2004 v EÚ bola 2,9 až 13,1 %) [21]. Podobnú nízku frekvenciu forcepsu a vákuumextrakcie (dlhodobo okolo 2,5 % ) má aj ČR [14, 17].
Frekvencia peripartálnych hysterektómií sa v roku 2004 v EÚ pohybovala od 0 % do 0,10 %, v ČR bola 0,08 % [21]. SR sa s frekvenciou 0,08–0,09 % radí medzi krajiny s najvyšším výskytom. Podľa podrobnejšej analýzy peripartálnych hysterektómií v SR za rok 2007 ich bolo v súvislosti s cisárskym rezom 83,3 % a po spontánnom pôrode 12,5 % [8].
Frekvencia ruptúr hrádze III. stupňa v EÚ bola v roku 2004 od 0,2 % do 3,5 % [21]. Celoštátna frekvencia v SR 0,43–0,46 % všetkých pôrodov je skôr na dolnej hranici v EÚ. Boli zistené výrazné rozdiely v manažmente medzi jednotlivými pôrodnicami v SR aj ČR [22].
Frekvencia epiziotómie v EÚ sa pohybovala v roku 2004 od 9,7 % do 82 % a v ČR bola 59,5 % [21]. V rokoch 2008 a 2009 bola frekvencia epiziotómie v SR 67–70 % všetkých pôrodov, čo je viac ako dve tretiny vaginálnych pôrodov. Nesvedčí to trochu o netrpezlivosti súčasnej generácie pôrodníkov? Veď jej použitie aj pri vaginálnom inštrumentálnom pôrode je zatiaľ otázne [13, 17].
Kým ČR, s perinatálnou mortalitou 5 ‰ v rokoch 2000–2001, patrilo 3. miesto v rebríčku 192 členských štátov WHO, SR sa perinatálnou mortalitou 7 ‰ zaradila na 20. miesto [19, 20]. Náklady na zdravotnú starostlivosť na hlavu (obyvateľa) v tom čase boli v SR 723 a v ČR 1118 amerických dolárov. Všetky krajiny do 19. miesta tohto rebríčka (perinatálna mortalita 7 ‰ a menej) mali tieto náklady vyššie ako SR. Za Slovenskom sa v rebríčku perinatálnej mortality menej ako 10 ‰ ocitli aj krajiny, kde náklady na zdravotnú starostlivosť na hlavu boli dvoj- až štvornásobne vyššie (Izrael, Nizozemsko, Grécko, UK, Dánsko, USA, Portugalsko, Írsko). Natíska sa otázka, aké by bolo umiestnenie SR, keby štát do zdravotnej starostlivosti investoval viac?
Frekvencia eklampsie (jeden z indikátorov ťažkej materskej morbidity) sa v EÚ pohybovala v roku 2004 od 0,02 % do 0,39 % [21]. Na Slovensku sa vyskytovala v ostatných rokoch do 0,05 % [6, 7, 9, 10].
Záchyt gestačného diabetu mellitu (GDM) má v ostatných rokoch v SR vzostupný trend a v roku 2009 bol podiel rodičiek s GDM 1,55 %. Počet pôrodov žien s DM1 (0,2 %) a DM2 (0,04 %) sa držal na úrovni ostatných piatich rokov [2].
V krajinách EÚ sa frekvencia pôrodov po asistovanej reprodukcii pohybuje v rozmedzí 1,7–4,9 %, a po in vitro fertilizácii (IVF) 0,5–2,3 % [21]. V ostatných rokoch aj v SR stúpajú počty žien rodiacich po metódach asistovanej reprodukcie, čo ovplyvňuje nielen počty viacplodových tehotností, ale aj cisárskeho rezu.
Na celoštátnych analýzach perinatálnych výsledkov v rokoch 2007–2009 sa opakovane konštatovalo, že personálne a prístrojové vybavenie slovenských pôrodníc sa výraznejšie nezmenilo, hoci počet pôrodov sa zvýšil. Nedodržiavali sa princípy centralizácie vysokorizikových gravidít tak, ako by si to niektoré prípady vyžadovali. Opakovane sa vyskytli prípady liečby kolonizácie pošvy streptokokmi skupiny B celkovými, alebo lokálnymi antibiotikami u asymptomatických tehotných [7, 9, 10].
Rezervy a nedostatky boli v transporte in utero zo strany odosielajúcich pracovísk (neskorá konzultácia perinatologických centier, nesprávna aplikácia antibiotík, neštandardné dávkovanie antenatálnych kortikosteroidov a absentujúce údaje v dokumentácii o čase aplikácie [7, 9, 10]. Hlavný a opakujúci sa problém však bol nedostatok kapacít perinatologických centier. Podobná situácia je však aj v ČR [15].
Rezervy sú aj v ultrazvukovej diagnostike. Pri vyšetrení v I. trimestri gravidity často absentujú údaje o chorionicite a amnionicite gemín. Napriek viacerým vyšetreniam v tehotnosti (dokonca na 3D/4D prístrojoch) sa prehliadli závažné malformácie [10].
Efektivita prenatálnej diagnostiky v SR je veľmi nízka, hoci sa v ostatných rokoch zlepšuje [7, 9, 10]. SR nemá tak dobre prepracovaný systém analýzy vrodených vývojových chýb ako ČR [18].
Na základe analýz aktuálnej situácie v slovenskej perinatológii boli vypracované kritériá viability a odporúčania na poskytovanie intenzívnej starostlivosti u extrémne nezrelých novorodencov [3, 5]. Pod 24. gestačný týždeň a hmotnosť plodu menej ako 600 g sa odporúča paliatívny prístup. V období týždňov 24+0 a 25+6 a hmotnosti plodu 600–700 g treba prístup individualizovať. Od gestačného týždňa 26+0 a hmotnosti plodu viac ako 700 g sa odporúča aktívny prístup [3, 9, 10].
V roku 2005 bolo WHO registrovaných približne 536 000 materských úmrtí na celom svete. V rozvojových krajinách pripadlo na 100 000 živonarodených detí 450 materských úmrtí, v rozvinutých krajinách to bolo len 9 [11]. Kým v roku 2007 sme sa pohybovali medzi krajinami s najnižšou materskou úmrtnosťou, v rokoch 2008 a 2009 došlo k jej výraznému vzostupu. Podľa štatistiky WHO o materskej mortalite bola v roku 2008 ČR na 12. mieste zo 181 krajín sveta s MM 6,9 a Slovensko na 14. mieste s MM 7,0 [4]. Číslo 7,0 je správne, ak vyjadruje počet umretých matiek. Sedem materských úmrtí predstavuje ale MM 12,9 ‰. Takáto MM by nás zaradila na 34. miesto svetového rebríčka v roku 2008. UK bolo na 23. mieste (MM 8,2) a USA na 39. mieste (MM 16,6) tejto štatistiky. Z diskrepancie údajov o MM vyplýva, že o správnosti niektorých dát poskytovaných SR do európskych a svetových registrov možno pochybovať. Potešujúce je, že ani v jednom prípade materského úmrtia k pochybeniu zdravotníckych pracovníkov nedošlo. Vzostup MM je v ostrom kontraste so zlepšujúcou sa perinatálnou mortalitou. Treba dúfať, že posledné dva roky boli len javom náhodným. Ani seniori slovenskej perinatológie si nepamätajú 5 úmrtí na embóliu plodovou vodou v jednom roku.
Analýza perinatálnej a materskej mortality a morbidity mala v Československu dlhoročné tradície. Zo starších, ale aj najnovších údajov, vidieť rozdiely medzi Českom a Slovenskom. Tieto rozdiely pretrvávajú aj po rozdelení Československa v roku 1993. Vývoj perinatológie v Čechách aj na Slovensku má priaznivý trend, ale v perinatálnej mortalite SR stále zaostáva za ČR približne o 2 ‰. Prečo tieto rozdiely?
V ČR sa nerobili len organizačné, metodické a koncepčné zmeny (Národní perinatologický program, Neonatologický edukační program, Koncepce odboru gynekologie a porodnictví a porodnické doškolovací kurzy, vybudovalo sa 12 perinatologických a 20 centier intermediárnej perinatologickej starostlivosti). Veľmi dôležité bolo, že po rozdelení republiky štát do roku 2005 celoplošne do perinatológie investoval takmer 350 miliónov Kč. Za obdobie rokov 1993–2009 klesla perinatálna mortalita v ČR o 4,5 ‰ (zo 7,9 ‰, na 3,4 ‰).
A čo sa dialo v tomto období na Slovensku? Došlo k odštátneniu primárnej gynekologickej starostlivosti, bola zavedená skúška z ultrazvukovej diagnostiky, stanovené 3 ultrazvukové vyšetrenia v tehotnosti, skríning GDM a skríningové vyšetrenie alfafetoproteínu, ustanovených bolo postupne 7 perinatologických centier (ale bez adekvátneho prístrojového vybavenia). Bola prijatá Koncepcia odboru gynekológia a pôrodníctvo a definovaná prenatálna, intrapartálna a postnatálna starostlivosť počas fyziologickej, rizikovej a patologickej gravidity a neonatologická starostlivosť. Snaha o presadenie národného perinatologicko-neonatologického programu narazila na nedobytné dvere MZ SR. Reforma zdravotníctva v roku 2003 priniesla rušenie pôrodníc a privatizáciu zdravotníckych zariadení. Za obdobie rokov 1993–2009 klesla perinatálna mortalita v SR z 10,2 ‰ na 6,0 ‰ (zlepšenie o 4,2 ‰). Pokles perinatálnej mortality v SR bol približne rovnaký ako v ČR. Istý, ale veľmi významný rozdiel tu však bol. Do slovenskej perinatológie štát celoplošne neinvestoval ani korunu (investície išli len do vybavenia niektorých pracovísk).
Významné zlepšenie perinatálnej mortality v SR treba teda považovať za výsledok obetavej práce a osobného nasadenia slovenských gynekológov, neonatológov, pôrodných asistentiek a novorodeneckých sestier. Žiadna z doterajších vlád SR prácu zdravotníkov patrične finančne neocenila a zrejme tomu bude tak aj v najbližšom období. Direktíva nového ministra zdravotníctva je totiž – šetriť. Len žiaľ, so starou technikou sa už dlho zázraky nebudú dať robiť a ľudské zdroje sú už vyčerpané. Teoreticky má SR ešte rezervy v zlepšovaní perinatálnej mortality a morbidity. Ale bez moderného prístrojového vybavenia a výchovy personálu to zjavne nepôjde. A to si vyžaduje primerané investície.
Záver
SR dosiahla v roku 2009 historicky najlepší výsledok perinatálnej mortality (6,0 ‰). Frekvencia cisárskeho rezu stúpla na 27,4 %. Viac ako dve tretiny vaginálnych pôrodov bolo vedených s epiziotómiou. Rezervy v zlepšovaní hlavných perinatologických ukazovateľov sú naďalej v centralizácii patologických gravidít, transporte in utero a prenatálnej diagnostike vrodených vývojových chýb.
Poďakovanie: Autori ďakujú všetkým gynekológom a neonatológom, ktorí sa podieľali na zbere údajov a spolupracovali pri kompletizovaní perinatologických dát.
Doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB
Antolská 11
851 07 Bratislava
e-mail: miroslav.korbel@post.sk
Zdroje
1. Bujold, E., Bujold, C., Hamilton, EF., et al. The impact of a single-layer or double-layer closure of uterine rupture. Am J Obstet Gynecol, 2002, 186, 6, p. 1326-1330.
2. Federova, L. Korbel, M., Niznanska, Z., et al. Epidemiology of diabetes in pregnancy in Slovakia during 1997 – 2009 years. Proceedings of Global Congress on Maternal and Infant Health, 22.-26. September 2010, Barcelona, Abstracts on CD.
3. Frič, I., Bauer, F., Magyarová, G., et al. Úmrtnosť a chorobnosť novorodencov s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou. Gynekol prax, 2009, 7, 1, s. 18-21.
4. Hogan, CM., Foreman, JK., Naghavi, M., et al. Maternal mortality for 181 countries, 1980—2008: a systematic analysis of progress towards Millennium Development Goal 5. Lancet, 2010, 375, 9726, p. 1609-1623.
5. Chovancová, D. Prognóza predčasne narodených detí. Gynekol prax, 2004, 2, 1, s. 29-33.
6. Korbeľ, M., Holomáň, K., Nižňanská, Z., et al. Preeklamsia, eklampsia a HELLP syndróm – výskyt v SR v rokoch 1997–2004. Gynekol prax, 2006, 4, 1, s. 28-31.
7. Korbeľ, M., Borovský, M., Danko, J., et al. Regionálna analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2007. Gynekol prax, 2009, 7, 1, s. 9-14.
8. Korbeľ, M., Borovský, M., Danko, J., et al. Analýza materskej mortality v SR za rok 2007. Gynekol prax, 2009, 7, 1, s. 26-29.
9. Korbeľ, M., Borovský, M., Danko, J., et al. Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2008. Gynekol prax, 2010, 8, 1, s. 37-43.
10. Korbeľ, M., Borovský, M., Danko, J., et al. Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2009. Gynekol prax, 2010, 8, 4.
11. Maternal mortality in 2005: estimates developed by WHO, UNICEF, UNFPA, and the World Bank. Geneva, World Health Organisation 2008, 40 p.
12. Mlynček, M., Kellner, M., Uharček, P., et al. Peripartálne hysterektómie – audit na Slovensku v roku 2007. Čes Gynek, 2010, 75, 2, s. 88-92.
13. Murphy, DJ., Macleod, M., Bahl, R., et al. A randomised controlled trial of routine versus restrictive use of episiotomy at operative vaginal delivery: a multicenter pilot study. Br J Obstet Gynaecol, 2008, 115, 13, p. 1695-1702.
14. Pařízek, A. Porodnické klešte – překonaná porodnická technika? Čes Gynek, 2010, 75, 5, s. 408-416.
15. Roztočil, A. Editorial. Čes Gynek, 2010, 75, 5, s. 407.
16. Roztočil, A., Antonín, P., Petřík, R., et al. Analýza děložních ruptur v kraji Vysočina v pětiletém období. Čes Gynek, 2010, 75, 5, s. 429-434.
17. Šimetka, O., Michalec, I. Vakuumextrakce. Čes Gynek, 2010, 75, 5, s. 417-422.
18. Šípek, A., Gregor, V., Šípek, A. jr., et al. Vrozené vady u narozených dětí v jednotlivých krajích České republiky v období 1994–2007. Čes Gynek, 2010, 75, 1, s. 105-117.
19. Štembera, Z., Velebil, P. Mezinárodní srovnání úrovně perinatální péče v ČR. Čes Gynek, 72, 2007, 1, s. 5-10.
20. The World Health Report 2005 – Make every mother and child count. WHO Library Cataloguing-in Publication Data. WHO Geneva 2005, 229 p.
21. www.europeristat.com
22. Zahumensky, J., Menzlova, E., Korbel, M., et al. Classification and management of extensive obstetric perineal injuries in the Czech and Slovak Republics. Int J Gynecol Obstet, 2010, 110, 3, p. 252‑256.
Štítky
Dětská gynekologie Gynekologie a porodnictví Reprodukční medicínaČlánek vyšel v časopise
Česká gynekologie
2011 Číslo 1
Nejčtenější v tomto čísle
- Vede užívání psychotropních látek k rizikovému sexuálnímu chování?
- Fatální průběh neonatální infekce citrobakterem a jeho právní posouzení
- Prevence tvorby adhezí a jejich léčba
- Poruchy ženské sexuální touhy – prevalence, klasifikace a možnosti terapie